Prečo modlibty za deti a prečo v noci?

V noci je ticho a pokoj. Kto má malé deti, vie, že to nie vždy tak je a tak do tichej noci preniká detský plač a unavené, ale vďačné povzdychy rodičov. V noci sa toho veľa môže stať. Hlavne je oslabená fyzická vôľa človeka odolávať čomukoľvek. Ale predstav si, že jednu taktúto noc v roku vydržíš, dobrovoľne a vedome. Nenecháš sa zlomiť a spravíš niečo, čo sa dnes až tak nenosí: ty sa obetuješ a ideš sa modliť za deti. Svoje, deti vo farnosti, deti, na ktoré nik nemyslí, deti, ktoré dospievajú a jedného dňa budú rozhodovať o smerovaní krajiny.

Noc modlitieb nie je liek, ale je to možnosť. Nezávisí na tom, či si kresťan alebo nie si. Aj tak môžeš prísť. Každý je vítaný.

V tichu a modlitbe, keď skláňaš sa pred Bohom,

a srdcom prinášaš svoje dieťa

po boji veľkom, po všetkom mnohom,

z úst vyjde ti jedna veta:

ľúbim a ďakujem za svoj život i život detí

a tým, čo už zomreli, nech svetlo večné svieti.

Prijmi, Pane, modlitbu nehodného človeka,

odo mňa slobodného hriešnika.

Lebo dnes večer mohol som sa oddať snom,

ale prišiel som, nech sa opäť stanem synom,

čo chce nosiť rúcho pokory cez modlitbu za nevinných

a tak im vložiť do duše ortieľ odvážnych:

ži v slobode, pretože od vždy si milovaný, od vždy si milovaná.